Chrbát – horná línia
Žiadúci je dobre vyvinutý kohútik, to ale závisí aj od polohy lopatky. Psy majú lepšie a výraznejšie vyvinutý kohútik než suky. Chrbtová línia prechádza harmonicky od šije k mierne klesajúcim krížom, pričom chrbát je pevný a dobre osvalený. Chrbtová línia by mala prechádzať nad hrudnými stavcami rovno (bez hrbu či prepadnutia), avšak v jemne zvažujúcej sa línii smerom ku krížom. Počas pohybu sa vyžaduje pevnosť chrbta, čo sa dá tolerovať iba pri mladých jedincoch. Chrbát psa ale nie je žiadna tácka, je pochopiteľné, že dlhé telo jazvečíka sa pri ňuchaní po zemi, či iných aktivitách bude hrbiť. Preto by sa mala pevnosť a rovnosť chrbta hodnotiť v postoji a pohybe, kedy má jazvečík hlavu hore a pozerá vpred. Pri posudzovaní exteriéru by mal rozhodca skontrolovať chrbtovú líniu pohmatom, najmä u dlhosrstých a hrubosrstých jedincov. Vady hornej línie môžu byť mierne až závažné, uvedieme tie najčastejšie:
Najviac bežnou vadou, najmä u pracovne vedených jedincov, je zhrbený chrbát. Ide o genetickú, dedičnú vadu, ale hrb môže byť i následkom enormného zaťažovania mladej, poddajnej, kostry prácou. Pri zhrbenej línii treba rozlišovať, či má jedinec chrbát rovný a iba sa hrbí (často pre slabý stred tela, najmä u mladých jedincov, či apatiu vo výstavnom kruhu), alebo ide o hrb stabilný – tvrdý, tzv. kaprí chrbát, ktorý nie je možné vyrovnať ani v postoji na stole, ani v pohybe. Treba si uvedomiť, že jazvečík je celý život v pozícii „plank“ a v mladom veku, kedy ešte nemá poriadne osvalený stred tela, si uľavuje tým, že sa snaží skrátiť, čím sa prirodzene prihrbí, a to najmä jazvečíky, ktoré sú dlhšieho rámca. Kratšie, substantnejšie jazvečíky týmto v mladosti trpia menej. Takýto jav nie je správne nazývať kaprím chrbtom a rozhodca by to pri mladých jedincoch mal rozpoznať pohmatom.
Čo s tým ? Mladého psa do cca 15tich mesiacov nezaťažovať enormne prácou. Pri mladých jedincoch, ktorí majú chrbát rovný, iba sa hrbia, skúsiť nasvaliť stred tela, čo im dodá silu v chrbte a držaní tela. Plávanie, hydroterapie, fyzioterapie, balančné podložky, poraďte sa s odborníkom vo vašom okolí. Kostra cca po 15tich mesiacoch veku sa považuje za vyzretú a stabilnú, po tomto veku sú predpoklady na zmenu veľmi malé.
Pre znázornenie si skúste pozíciu „plank“ (rovný ako doska) aspoň na 1-2 minúty. Ak nemáte poriadne spevnený stred tela – jadro, samovoľne začnete telo v strede prehýbať smerom dole alebo hore, aby ste si to uľahčili. Rovnako je to pri mladých jazvečíkoch. Preto je veľmi dôležité, aby do 15tich mesiacov veku nasvalili a spevnili.
Rovnako častou vadou je mäkký, prepadnutý chrbát, ktorý má tvar lavóra. Ide o dedičnú chybu.
Ďalším veľmi častým javom je klesajúca horná línia, kedy je zadná časť tela vyššie, ako kohútik. Takáto línia sa tiež nazýva prestavaná. Táto vada môže byť spôsobená buď strmým uhlením zadných končatín, alebo nesprávnym pomerom dĺžok kostí v zadných končatinách (kratšia panva, dlhšia/kratšia stehenná kosť, kratšia/dlhšia holenná kosť, vyššie podpätie, prípadne kombinácia viacerých možností).
Čo s tým ? Tento prípad je vrodená genetická vada nesená od predkov a nespravíte s tým nič, pretože dĺžku či uloženie jednotlivých kostí neovplyvníte. Jedince s týmto typom kostry budú mať najväčšie problémy pri výkone práce, pretože nesprávne zadné uhlenie a vyššie nohy posunuté vpred pod líniu zadku im znemožňujú efektívne sa pohybovať a plaziť v nore. Pohyb v chôdzi či v behu nebude dostatočne priestranný, jedinec sa rýchlejšie unaví a kĺby sa rýchlejšie opotrebujú vzhľadom na horšiu efektivitu pruženia a tlmenia nárazov. Pri plazení má mať jazvečík nohy za zadkom, aby sa vedel odrážať. Jedinec, ktorý má nohy viac pod zadkom sa potrebuje pri plazení nadvihnúť, čo mu v nore znemožňuje zem nad ním.
Príčinou výrazného poklesu za kohútikom je prílišné ponorenie antiklinálneho stavca (prechodný stavec medzi hrudnými a driekovými stavcami, v poradí č.10 z hrudných stavcov). Ide o dedičnú vadu.
Bedrá
Silné, široké a dobre osvalené. Jazvečíky sú predovšetkým lovecké psy a silná bedrová oblasť je pre ich prácu veľmi dôležitá, či už ide o prácu pod zemou, alebo o hodiny strávené v nerovnom teréne nad zemou. Dobre osvalené bedrá nie sú vždy rozpoznateľné na prvý pohľad, najmä u dlhosrstých a hrubosrstých jedincov. Rozhodcovia musia vždy ručne skontrolovať silu a dĺžku bedier.
Kríže
Tvoria ich sakrálne (krížové) stavce. Kríže musia byť široké, dostatočne dlhé, nie horizontálneho priebehu alebo silne klesajúce. Správna krížová línia je mierne klesajúca. Ak kríže príliš padajú, alebo sú krátke, v hodnotení exteriéru by nemal dostať jedinec známku „výborný“.
Príliš krátke kríže často vedú k príliš vysoko nasadenému a nesenému chvostu.
Príliš klesajúce kríže /(zrazený zad) vedú opačne, k príliš nízko nasadenému a nesenému chvostu.
