Ak ste sa rozhodli predviesť vášho kamoša na výstave, je vhodné psa vopred pripraviť, aby ste sa vyhli nepríjemným pocitom či sklamaniu. Celková príprava pozostáva z troch základných častí, a to kontrola jedinca na stole, chôdza a výstavný postoj . Pri hrubosrstých samozrejme aj úprava srsti.
KONTROLA JEDINCA NA STOLE je z uvedených asi najjednoduchšie cvičenie. Na výstave sa malé plemená stavajú na pripravený stôl, rozhodca psa rukami ohmatá, skontroluje hlavne hornú líniu chrbta, chvost, hlavu, zuby, samcom i počet semenníkov a zmeria obvod hrudníka. Preto psíka od šteniatka vykladajte na stôl, aby si zvyklo na výšku. Stačí pár sekúnd denne, neskôr interval postupne predlžujte na cca 2-3 minúty. Krajčírskym metrom alebo stuhou imitujte meranie obvodu hrudníka v stoji tesne za prednými nohami, pričom meter jemne zatiahnite. I keď to nie je vhodný meter, ide iba o nácvik. Pri možnej príležitosti požiadajte návštevu, známych či cudzích ľudí, ktorí sa pri šteniatku pristavia, aby ho pohladkali, pohmatali, prípadne mu pozreli zuby. I keď neodborne, ide o cudzí dotyk. Je nesmierne dôležité, aby pes nereagoval agresívne či bojazlivo na dotyky cudzej osoby, hlavne mužskej. Na výstave má rozhodca právo takého jedinca vylúčiť z posúdenia a výstavné poplatky sú nevratné. Rovnako vás bude mrzieť, že stačilo robiť tak málo a všetko mohlo byť ináč.
CHÔDZA je veľmi dôležitá, rozhodca pozorne sleduje motoriku, rozsah pohybu a celkové predvedenie psa. So psom chôdzu nacvičujte, najlepšie pár minút denne, vonku, prípadne i doma. Psa vediete na výstavnom vodítku pri ľavej nohe cca 50 cm od nohy, pohybujte sa v kruhu proti smeru hodinových ručičiek a tiež tam a späť po diagonále. Tempo prispôsobte veľkosti psa, pohybujte sa rezko. Hlavu pes nesie vzpriamene a sebavedomo, nedovoľte mu ňuchať po zemi, v tom prípadne podvihnite ruku s vodítkom vyššie, rázne ho karhajte NIE. Pes na vodítku musí odovzdane nasledovať psovoda, nesmie sa šklbať, ťahať ani vliecť. Šteniatka môžete motivovať slovnými pochvalami, hračkou či drobnými pamlskami. Začiatky môžu byť ťažké, výstavné vodítko pod krkom môže psa iritovať. Pes sa zvykne brániť a vodítko kúsať, nedovoľte mu to, rázne dajte najavo NIE. Časom si pes zvykne, preto je dôležitý nácvik radšej v krátkych intervaloch, no často. Pes pochopí, že je to iba chvíľa a keď sa podvolí, čoskoro to má za sebou.
POSTOJ bude asi najťažšia časť nácviku, preto na ňom treba pracovať najdlhšie. Na výstave pes stojí vo výstavnom postoji hlavne pri rozhodovaní sa rozhodcu medzi viacerými jedincami. V správnom postoji vynikne horná línia chrbta, uhlenie končatín, nasadenie uší i chvosta. Psa preto čo najskôr učíme správnemu postoju a snažíme sa ho v ňom udržať čo najdlhšie. Zo začiatku na pár sekúnd, časom interval predlžujeme. Opäť platí pravidlo, radšej kratšie, no často. Pes nesmie prešľapovať, sadať si, či výrazne otáčať hlavu. Zo začiatku to môže byť boj o väčšiu trpezlivosť, no časom psík pochopí, že stačí zamrznúť na pár minút a následne má pokoj. Motivovať ho môžete slovnou pochvalou alebo drobnými pamlskami, aby sa hneď neprejedol a nestratil záujem.
Ak už máte nacvičené všetky disciplíny jednotlivo, skúste ich pomaly spájať v jeden celok. Psa najprv vyložte na stôl do výstavného postoja, pohmatajte, pozrite zuby, premerajte hrudník. Následne urobte pár kolečiek a postavte ho do výstavného postoja na zemi. Po riadnej príprave budete na výstave za hviezdy.
Ako správny výstavný postoj vyzerá ? Predné nohy má jazvečík kolmo k zemi. Hruď vypnutá vpred, krk nad hruďou, hlava vzpriamene. Chrbát dlhý, rovný, prípadne jemne spádovitý. Zadné nohy sa nachádzajú za zadkom, nie pod ním. Ak má pes zadné nohy pod zadkom, celá zadná časť vyzerá vyššie ako predná – prestavaná. Väčšinou to súvisí so strmším uhlením zadných končatín. Psa od šteňaťa stavajte do správneho postoja, aby si ho osvojil a považoval ho za prirodzený. Chvost môže byť voľne zvesený, špička poslednej tretiny chvosta môže byť jemne ohnutá, alebo vodorovne s líniou chrbta. Nemal by však byť strachom stiahnutý na bruchu.
Veľmi vhodnou pomôckou je výstavný trenažér, ktorý kúpite v stánkoch na väčších výstavách, alebo v e-shopoch. Pre štandardného jazvečíka pasuje veľkosť M, pre miniatúrne rázy stačí veľkosť S. Je posuvný do šírky i dĺžky. Ak máte šikovné ruky, ľahko sa dá taká pomôcka vyrobiť. Netreba sa toho báť, nejde o mučenie psa. Pes na trenažéri strávi pár sekúnd, výhodou je, že pes neprešľapuje, nesadá si a celkovo sa ukľudní. Ak si toto správanie osvojí, môžete trenažér odložiť. No ak sa časom jeho správanie zhorší, viete sa k nácviku kedykoľvek vrátiť. Trenažér používame krátko, no často a to na stole i na zemi. Šteniatka motivujeme hlavne drobnými pamlskami, či jedlom v konzerve, ani si nevšimnú, že na niečom zvláštnom stoja. V prvom rade naťahujeme šteňa v postoji vpred, aby prednými nohami nebrzdilo do tvaru písmena A. Naťahuje krk, čo ho núti prednými nohami stáť kolmo. Keď si na tento postoj zvykne, začneme sa sústrediť i na polohu krku a hlavy samotnej. Ak už postoj na trenažéri máme zvládnutý, začneme postoj kombinovať chvíľu s a chvíľu bez trenažéra, kým ho odložíme úplne.
ÚPRAVA SRSTI je dôležitá najmä pri hrubosrstých jazvečíkoch a jej načasovanie treba riadne naplánovať. Pri všetkých typoch srsti ale všeobecne platí, pred výstavou psa nekúpať ! Viac o úprave srsti nájdete v sekcii „starostlivosť„.